Výber zo zbierky veršov Svetlo (vydavateľstvo Slovenský spisovateľ 1999)

. . .
Som vzduch,
dýchaj zhlboka,
stanem sa ohňom.



Ostrým nožom

vnikám do tela cibule,
do mysle mi vstupuješ ty
a tvoja túžba po mori -
taká mužská.
Ja zatiaľ krájam
tie svoje nadrobno.
Nadobro?



Úžas

Vtrhol si tanečným krokom
na moju povalu
a tam, pod hŕbou
nepotrebných harabúrd
a lživo krásnych vecí,
z pavučín si vymotal
malinkú bábiku.
Teraz ti leží na otvorenej dlani.
Troška sa červená a má moje oči.



Keby to nebolo také –

povedala by som ti
už si si všimol,
že keď plávaš pod vodou
s otvorenými očami,
máš uši plné hudby?
A že keď husto sneží,
počuješ to isté? ticho - hudbu?
Už si mal niekedy chuť
nikdy sa z hĺbky nevynoriť?
Skĺznuť do záveja a zaspať?
Alebo, keby sa dal
čas vrátiť na miesto
keď si bol nežný -
ľahla by som si do piesku
a do otvorených očí by si mi mohol,
pomaly, sypať celú púšť.



Potreba ticha

Ticho,
že by v ňom bolo počuť,
ako anjel vzlieta.
Ticho,
že by sa doň dala vytesať jaskyňa
a uchýliť sa do nej.



Japonská maľba

Tak mäkko
a prirodzene sneží,
že keď sa tak pozerám,
mohla by som nežiť.